ID-10036285

Odškodnenie pri zbytočných prieťahoch v súdnom konaní

Je všeobecne známe, že Slovenská republika sa vo vymožiteľnosti práva dlhodobo umiestňuje na nelichotivom mieste nachádzajúcom sa na chvoste krajín EÚ. V tomto článku Vám priblížime spôsob, ktorým je možné domáhať sa a následne aj získať náhradu škody za spôsobené prieťahy v konaní.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, taktiež podľa článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Na základe týchto článkov sú súdy povinné konať tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom.

K pojmu „zbytočné prieťahy“ sa vyjadril aj Ústavný súd SR, ktorý v jednom zo svojich rozhodnutí uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho – ktorého úkonu sudcu alebo iného štátneho orgánu. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že zbytočné prieťahy v súdnom konaní nemožno vnímať iba z časového trvania konkrétneho konania, ale na to, aby sme mohli hovoriť o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní je potrebné posudzovať niekoľko faktorov. Ide hlavne o charakter konkrétneho súdneho konania, faktickú a právnu zložitosť prejednávanej veci, správanie účastníkov konania, ako aj ďalších subjektov zúčastňujúcich sa na súdnom konaní (znalci, tlmočníci).

V prípade ak účastník konania je presvedčený, že súd nekoná a vytvára takto zbytočné prieťahy v konaní môže najprv podať písomnú sťažnosť predsedovi súdu, na ktorom súdne konanie prebieha v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Takúto sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Podanú sťažnosť musí do 30 dní vybaviť predseda súdu, ktorý sa oboznámi s obsahom spisu a na základe toho sťažovateľovi písomne oznámi, či podanú sťažnosť považuje za dôvodnú alebo za nedôvodnú. Ak je sťažnosť dôvodná predseda súdu taktiež oboznámi sťažovateľa s opatreniami, ktoré príjme, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní.

Následne môže účastník konania podať ústavnú sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Ide o sťažnosť účastníka konania ako fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tvrdí, že zbytočnými prieťahmi v konaní na všeobecnom súde boli porušené jej základné práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov. Prostredníctvom tejto žiadosti sa môže sťažovateľ domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

V ústavnej žiadosti by mal sťažovateľ uviesť chronologický postup konania, v ktorom vznikli prieťahy. Hlavne by ústavná sťažnosť mala obsahovať dátum kedy bola podaná žaloba na všeobecný súd, dátum kedy prvého pojednávania, ďalšie dátumy kedy súd vydával iné procesné rozhodnutia. Takto spracovaný chronologický postup konania je potrebné podložiť kópiami rozhodnutí ako sú uznesenia, rozsudky alebo kópiami predvolaní na pojednávania.

Ústavný súd o podanú ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní najprv preskúma a rozhodne o tom, či ju príjme na ďalšie konanie, alebo vysloví, že je zjavne neopodstatnená a nebude sa ňou ďalej zaoberať. V príde, ak ju príjme na ďalšie konanie, detailne sa oboznámi s obsahom spisu konania, v ktorom malo dosť k zbytočným prieťahom a s tým spojeným zásahom do základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Následne Ústavný súd vysloví, či došlo alebo nedošlo k zásahu do základného práva sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak Ústavný súd rozhodne, že došlo k zásahu, môže sťažovateľovi priznať odškodnenie – primerané finančné zadosťučinenie. Výška takto priznaného finančného zadosťučinenia závisí od miery akou súdy v konaní zasiahli do základného práva sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, teda platí rovnica: čím väčší zásah do základného práva sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, tým väčšie priznané finančné zadosťučinenie.

Záverom pre zaujímavosť uvádzame, že za prvé 3 mesiace roka 2015 Ústavný súd priznal nálezom v sťažnostiach sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 184.450 EUR a každoročne sa táto čiastka pohybuje na úrovni 1.000.000 EUR.

 

Ilustračné foto: Salvatore Vuono at FreeDigitalPhotos.net

Publikované v Prečítajte si o prípadoch, ktoré sa mohli týkať aj Vás, Zodpovednosť štátu.