fallen-tree-1088514_1920

Prípad škody spôsobenej spadnutým stromom

Pravdepodobne každý z nás sa už s takouto situáciou vo svojom živote stretol. Auto stojace na parkovisku, prípadne idúce po ceste je poškodené v dôsledku pádu stromu, prípadne jeho časti. Silná víchrica, sneženie, blesk či iné prírodné sily sú spôsobilé napomôcť k vzniku škody. Je prirodzené, že majiteľ takto poškodeného vozidla chce za spôsobenú škodu náhradu. Je to možné? A ak áno, za akých podmienok?

Pre posudzovanie prípadných nárokov na náhradu škody je potrebné zhliadnuť k § 12 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon. Dané ustanovenie sa zaoberá závadami v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácii.

V zmysle tohto ustanovenia sa jedná o zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Tejto problematike sa venoval aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí pod spisovou značkou 4Cdo 17/2007 uvádza, že závadou zjazdnosti rozumieme významné zhoršenie zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, ale svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Za závady v zjazdnosti tak môžeme považovať aj spadnuté stromy a kamene, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Ba čo viac, Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí pod spisovou značkou 4Co/470/2011 pripustil zodpovednosť správcu komunikácie aj v prípade, že dané miesto je označené dopravnou značkou a správca vie o možnosti spadnutia stromu na vozovku, no napriek tomu toto nebezpečenstvo neodstráni.

Z uvedeného vyvstáva otázka, kedy možno neočakávaný pád stromu, resp. jeho časti, kvalifikovať ako závadu v zjazdnosti komunikácie aby sa mohla uplatniť náhrada škody. Jedná sa o prípady, ak:

  • vodič nemohol pád stromu resp. jeho časti predvídať z dôvodu absencie dopravného značenia upozorňujúceho na takéto riziko,
  • vodič prispôsobil jazdu situácii a stavu vozovky,
  • správca komunikácie nebude schopný preukázať nemožnosť odstránenia závady alebo nemožnosť včasného upozornenia na pád stromov alebo ich častí na komunikáciu.

Čo sa týka škody spôsobenej padnutím stromu alebo jeho časti na auto stojace na parkovisku, za tú zodpovedá vlastník, resp. správca parkoviska. Avšak iba v prípade, ak sa preukáže, že o kvalitu a stav stromov nebolo náležite postarané (nevykonal všetko, čo bolo možné pre odvrátenie hroziacej škody), alebo ak vlastník prípadne správca parkoviska svoju zodpovednosť prizná.

V oboch prípadoch sa bezpochyby jedná o zložitý proces, ktorého úspech je závislý na mnohých skutočnostiach a konkrétnych okolnostiach, ktoré zapríčinili vznik dopravnej nehody. Rozhodnutie o podaní, či nepodaní návrhu na náhradu škody by preto poškodený mal jednoznačne konzultovať s odborníkom, aby tak predišiel situácii, kedy by sa bez šance domáhal  náhrady škody a jeho „škoda“ by sa tak len navýšila o náklady vzniknuté pri vymáhaní škody.

Publikované v Motorové vozidlá, Prečítajte si o prípadoch, ktoré sa mohli týkať aj Vás, Zodpovednosť štátu.